Anglicko nám za toho pol roka stihlo veľa dať a vôbec neľutujem čas, ktorý sme tam strávili. Ako by som toto naše dobrodružstvo zhrnula? Prečítajte si :)
Keď som žila v Londýne pred tým, ako au pair alebo nanny, vnímala som realitu trošku inak. Bývala som v nádherných a drahých štvrtiach ako sú Hampstead, Queens park či Chelsea. Domy (v jednom z prípadov - houseboat) boli vkusne zariadené a ja som v tom veku žila prítomnosťou a užívala si, čo mi toto mesto ponúkalo. V Londýne viete byť osamelý aj keď má viac obyvateľov ako celé naše Slovensko, to je pravda. Ale aj tak som ho milovala a celé Anglicko ruka v ruke s ním. Precestovala som už niekoľko oblastí a kútov a v mojej mysli som ho mala ako krajinu, kde chcem raz žiť. Naozaj som z neho bola nadšená.
Nehovorím, že teraz nie som. Len som si mohla okúsiť naozajstné žitie v tejto krajine a utriedila som si trochu myšlienky.
Ľudia
Anglicko je krajina, kde je veľa prisťahovalcov, ktorí prišli za prácou, štúdiom alebo za lepšími životnými podmienkami. Na nás Slovákov sú tam už celkom zvyknutí. Poznajú Poliakov, pretože tí sú tam všade a povedzme si úprimne, nie každý z nich nám - ľuďom z východnej Európy robí dobré meno. Tak nás totiž berú. V banke vám účet otvoria s poriadnymi komplikáciami a ak si chcete v určitých supermarketoch kúpiť lieky, dovolia vám to len s pasom. Vtedy trošku krivdu cítite a ešte väčšiu, keď cudzincovi zo západnej európy stačí len úsmev. Hold, nič sa nedá robiť. Čím viac na sever pôjdete, tým vás domáci Angličania budú brať ako cudzinca - a nie vždy to je príjemné. (samozrejme o Londýne sa teraz nemôžeme baviť, to patrí do úplne inej - špecifickej kategórie, a vzhľadom na jeho multikultúrnosť ho nemôžeme porovnávať s ostatnými mestami) Ja som v práci mala všelijakých zákazníkov, niektorí sa zaujímali a pýtali na Slovensko, niektorí mi dali pocítiť, že tam nepatrím. Ale to najväčšie štastie som mala na svoju prácu :) Našla som ju neuveriteľne rýchlo a ľudia s ktorými som mala možnosť pracovať, boli moc moc fain! Bola som smutná, že musím opustiť svojich kolegov pretože sme sa začali naozaj priateliť. Poniektorí už vedeli skladať jednoduché vety po slovensky. :) Ale život ide ďalej a ja dúfam, že pozvanie prísť sa za mnou pozrieť prijmú a ja ich zase raz uvidím :)
Peniaze
Tie sa v Anglicku dajú veľmi pekne zarobiť avšak aj veľmi rýchlo minúť. Keď si niekto svoju výplatu šetrí, aby ju poslal domov rodine, môže to byť veru pekná čiastka. Ale ak sa tam niekto odhodlá žiť - nie je to len tak. Strava, ubytovanie a cestovanie je veľmi drahé a aj z tej v prepočte na naše eurá KRÁSNEJ minimálnej mzdy vám nezostane až tak moc. Pracovanie v zahraničí nie je častokrát vôbec synonimom luxusu ako si mohí myslia.
Jedlo
Po predošlých skúsenostiach som vedela, čo mám od jedla čakať a že maminkinej kuchyni sa to veru nevyrovná. Vedela som, že po pár mesiacoch budem snívať o chlebe a rožkoch a že za také kávenky a horalky by som kludne tie ich sladkosti obetovala. Anglicko sa teda s v tomto smere pýšiť moc nemôže. Ich toastový chleba, ktorý vyzdrží takmer dva týždne a predvarené jedlá so zárukou na dva roky som si ani po niekoľkátom pobyte neobľúbila. Naporcované a namarinádované kura tam je všade a vážená šunka je veľkou raritou. Nehovorím, že pár obľúbených jedál som nemala a že zopár vecí mi chýbať nebude, ale chvíľkový oddych mi určite prospeje :)
Jazyk
Čo sa týka angličtiny, ľudia na severe rozprávajú so silným nárečím, ktoré sa líši z mesta na mesto. Po mojej prvej oficiálnej službe som sa rozplakala, že nerozumiem zákazníkom názvy kávy :D Už sa na tom teraz usmievam, ale nebolo nám všetko jedno. Pavel to mal v práci tiež zaujímavé - vybavovať objednávky telefonicky za nemalé sumy nebola sranda. Ale, zvládli sme to. Postupne sme si na ich akcent zvykli a mňa v práci sem tam kolegovia učili ich severský slang :)
Náš pobyt v Crewe ubehol neskutočne rýchlo, stále neviem uveriť, že som už doma a začíname opäť odznova.
Snažila som sa do pár viet zhrnúť moje postrehy o našom krátkom žití v Anglicku. Samozrejme, koľko ľudí - toľko chutí. Niekto je z Anglicka nadšení a niekto ho nenávidí. Ja ho mám rada, úprimne a naozajstne. Dal mi to, čo mi žiadna krajina ešte nedala. Posledné roky som tam trávila strašne veľa času a za to som veľmi vďačná. Nedám naňho dopustiť - to ani náhodou! Na teraz však cítim, že chcem začať niečo iné, odlišné.
Uvidíme, kam nás naše túlavé nohy opäť zavedú :)
With Love,
Luci <3
Príspevky
0 komentárov:
Zverejnenie komentára