Včera som rozmýšľala a napadlo ma, že som sa nezastavila už viac ako štrnásť dní. Boli sme na štyri dni v Londýne, a tak som si musela hodiny v robote odrobiť pred a po výlete. Nohy a chrbát ma bolia, ale dnes mám už vytúžené voľno :) V deň, keď mám od práce pokoj väčšinou neviem, čo skôr spraviť a vždy mi neskutočne rýchlo ubehne. Hlavne teraz, keď sa tak rýchlo stmieva - o štvrtej už má človek pocit, že je noc.
V práci je nesmierne množstvo ľudí, ktorí prahnú po kofeíne popri vianočnom nakupovaní. Spomínam si ako som kedysi robila v Bratislave v obchodných centrách - bolo to tam taktiež na zbláznenie. Od tej doby nemám v obľube tam chodiť a radšej trávim nakupovanie v nejakej ulici s množstvom obchodov, kde sa pri tom šialenstme môžete sem-tam nadýchnuť čerstvého vzduchu. Costa, v ktorej robím je v takom nákupnom parku, ktorý je otvorený a každý obchod má vlastnú budovu, čiže som veľmi rada, že mám česť sa tomuto vyhnúť. V práci som už kamoška takmer so všetkými a postupne ich učím po slovensky :) Môj šéf vedel povedať ako prvé slovenské slovo "hovno" :D Síce to nie je nič, čím by som si mohla obhájiť svoj učiteľský diplom, ale pobaví to. Väčšina sa už vie pozdraviť a niekto z nich by vám už dokázal povedať prepáč a ďakujem. S mojou kolegyňou, ktorá ma od začiatku učila ako robiť kávu, pracovať s pokladňou a bola moja hlavná učiteľka v každej oblasti, dokážeme mať už aj jednoduchú konverzáciu z pár slov. Má úplne skvelú výslovnosť a rýchlo sa učí :) Keď spolu robíme kávu - nevieme sa prestať smiať. Vie už napočítať do desať a keď mi na moje "ohh sorry" odpovie - "v pohode" hneď mi vylepší náladu. Tým celkom žijem, potrebujem sa tam sem-tam zasmiať , inak by som prišla z tých ľudí o zdravý rozum. Costa je veľká kaviareň na spôosob Starbucksu, kde sa to neustále hemží ľuďmi a rad čakajúcich ľudí presahuje dvere predajne. Cez víkendy nás je tam viac ako desať a každý má priradenú jednu činnosť, ktorú má na starosti - pokladňa, pripravovanie tácok so správnymi tanierikmi, gril so sendvičmi, robenie shotov na kávu, mlieko ku káve... Skôr ako relax je tam väčšinou zhon a stres. Je tu množstvo zákazníkov, ktorí tam chodia denne, vieme ich mená a čo si objednajú. O to horšie, keď sa nám nedajbože pripáli ich panini alebo napeníme viac kávu - niektorí hneď hundrú. Nesmiem však všetkých hádzať do jedného vreca. Vďačnosť niektorých ľudí ma sem tam až dojme - keď ma pochvália, že robím najlepšie toasty, alebo keď mi povedia, že robím skvelé drinky :) To ma poteší a hneď hodím za hlavu, že som tam strávila posledných šesť dní vkuse.
Ako asi vidíte, mala som trochu potrebu sa vyrozprávať o mojej práci. Trávim tam teraz väčšinu času a keď budeme odchádzať, myslím, že mi to bude na jednej strane veľmi ľúto. Ale o tom - potom :)
Nech žije moje white americano a Pavlova najobľúbenejšia mocha!
 |
| Mojmu Pavlíčkovi nesiem mochu alebo horúcu čokoládu :) |
 |
| Ak nemám chuť na kávu, spravím si zvyčajne Peach ice lemonade |
Príspevky
0 komentárov:
Zverejnenie komentára