Posledný týždeň som si pripadala celkom zaneprázdnená. V práci sa s prichádzajúcimi Vianocami na nás hrnú zákazníci a s každou vyrobenou kávou mi dochádza energia. Neviem, či mi ju uberá to sústredenie sa a udržanie si všetky nápoje v poradí v pamäti, výroba drinkov alebo zákazníci. O všetkom by som sa tu vedela pekne posťažovať.. (to sa ale nechystám!) :)
Presne si pamätám moje pocity ako sme do Crewe prišli, zabývali sa a Pavel začal chodiť do práce. Dohodli sme sa, že si začnem prácu hľadať až keď nastúpi on, chcela som na to byť sama a v pokoji si prejsť obchody vo svojom tempe, bez stresu. Predstava, že by som tu nemala čo robiť a vysedávala doma, ma naozaj strašila. Crewe nie je malé mesto, ale mala som strach, že si tu nič nenájdem. Je to tu také... malomestské. Nedávali sme veľké šance tomu, že to pôjde ľahko. Od pondelka som začala obchádzať obchody so životopismi a každé "No, I´m sorry" na otázku, či nemajú voľné miesto, ma zabolelo. Registrovala som sa online a vyplňovala dotazníky a informácie o mne, hľadala cez rôzne profesijné stránky na internete. Zašla som aj do Job centra, kde mi dali zložku s množstvom adries, kde uverejňujú pracovné pozície. Googlovala som si mapu Crewe, kde som si zoomovala obchody a hľadala nejaké obchodné centrum, kde by som sa mohla na prácu popýtať.
Nebola som pár dní v najlepšej nálade, to vám poviem. Ale na ten tretí som narazila na kaviareň, kde mi manažér hneď povedal, že sa mi do konca týždňa ozve. Oh, to som sa potešila! Presne tam som si predstavovala pracovať! Ešte v ten deň mi zavolal a pozval ma na pohovor o dva dni. Ani neviete ako som sa potešila! Nasledovala skúška na dve hodiny v práci a na druhý deň telefonát, že ma zobrali! :)
Som naozaj vďačná za svoju prácu. Nie je dokonalá, ale ktorá je? Kto z nás všetkých má naozaj prácu, ktorá je stopercentne podľa jeho predstáv? Neviem, ale ja okolo seba nemám takého človeka. Veľa práce / málo práce, kolegovia zlý, plat nízky.. Vždy sa niečo nájde. A v tej mojej toho nachádzam tiež - hneď niekoľko. Ale viete čo? Po konci služby, keď idem unavená domov si poviem, že som to opäť zvládla a teším sa, že mám na pár hodín pokoj :D
Keď sa ma niekto spýta kde pracujem, nehanbím sa za to. Som celkom pyšná na to, že keď sa prejdem po meste - nestretnem veľa cudzincov pracujúcich v službách. V mojej práci zloženej z čisto anglickej posádky som za exotku zo Slovenska. Rozprávam im o našich Vianociach, jedle, zvykoch, malom hlavnom meste, vlakoch zadarmo ( haha!) a o našich platoch. Nestačia sa diviť a ja tiež. Každý deň sa učím niečo nové.
Mrzí ma, že už je ten článok taký dlhý, ešte by som toľko toho rada napísala :)
Nabudúce! :)
With Love,
Luci <3
Príspevky
0 komentárov:
Zverejnenie komentára